Piváreň v Bardejove, ktorá si ctí výrobu a kultúru piva

Po stáročia piváreň evokuje výjavy spoločných stretnutí a zábavy a, samozrejme, chutného piva. Štamgasti právom očakávajú, že dostanú lahodný mok, ktorý je známy svojimi prospešnými účinkami (v primeranom množstve). Vedeli ste, že jedno pivko denne eliminuje vznik kardiovaskulárnych ochorení či obličkových kameňov a dokonca napomáha pri boji s nezdravým cholesterolom? Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu B, vlákniny a proteínov.

Ako a kde vznikli pivárne?

Podľa dochovaných záznamov bola piváreň obľúbeným miestom už v sumerskom období. Okolo roku 8000 pred Kristom sa mali vyrábať nápoje podobné pivu v oblasti Prednej Ázie. Nanešťastie sa nezachovali žiadne písomné či iné záznamy. Avšak o štyri tisícročia neskôr sa piváreň nachádzala už na viacerých miestach aj v starovekom Egypte a Mezopotámii. Pivo sa vyrábalo z chlebového cesta. Dokonca sa uchovali hlinené tabuľky s vyobrazeniami ľudí pijúcich pivo. Objavené nálezy dokazujú, že Germáni poznali piváreň už v roku 800 pred Kristom a Gréci mali (podobne ako Rimania) prvú piváreň asi o 400 rokov neskôr. V Európe sa pivárne objavujú v Nemecku okolo prvého tisícročia nášho letopočtu, kde piváreň bola vo viacerých nemeckých kláštoroch. Pivo bolo náhradou stravy počas pôstnych dní, keďže tekutiny neporušovali pôst. Až rozvoj priemyslu v 18. a 19. storočí prispel k tomu, že piváreň, resp. proces výroby piva sa začal masovo produkovať prakticky do celého sveta. Popri malých pivární začali vznikať aj obrovské pivárne vyrábajúce a distribuujúce pivo na globálnom trhu.

Aj malá piváreň v Bardejove vie vďaka kvalitným surovinám vyrobiť lahodné pivo

Piváreň vyrába pivo – to je zrejmé. Avšak ako? Presnú receptúru si zvyčajne každá piváreň necháva pre seba. Ide o pomerne zložitý proces, na začiatku ktorého sú štyri základné suroviny – voda, slad, chmeľ a kvasnice. V istých pomeroch sa miešajú, varia aj fermentujú. Dôležitou fázou je kvasenie, ktoré zvyčajne prebieha v otvorených kadiach pri nižších teplotách. Cieľom je premena cukru na alkohol a oxid uhličitý, o čo sa postarajú kvasinky.  Každá dobrá piváreň vie, že po kvasení nasleduje zrenie piva, kedy sa dotvára vôňa, chuť aj penivosť piva. Poslednou fázou je plnenie piva. Vynára sa otázka, ako je možné, že v obchodoch je tak veľa rôznych značiek a typov pív? Odpoveď je prostá – záleží to najmä od sladu a chmeľu, ktorý pivu dodáva príjemnú horkosť. Slad je pomyselným telom aj dušou piva. Podpisuje sa pod jeho farbu, tón piva či dokonca stabilitu peny. Napríklad české ležiaky sa štandardne vyrábajú z plzenského sladu. Snáď každá piváreň používa na tmavé pivo najmä bavorský slad. A ak chce vyrobiť pivo so zlatisto-oranžovou farbou? Piváreň v takomto prípade zvyčajne volí viedenský slad.

Piváreň Garžol z Bardejova je najstaršia piváreň s dlhoročnou tradíciou, ktorá ponúka chutné a kvalitné jedlo, ale aj výbornú zábavu počas celého roka.